Strelný prach navždy zmenil podobu sveta. Priniesol mnohé nepríjemnosti, ale aj ohňostroje a farebný zážitok, ktorý dnes používame pri slávnostných dňoch. Ako vlastne vznikol?
Pestrofarebný zážitok?
Keď sa povie pušný prach, mnoho z nás si v dnešnej dobe vybaví pestrofarebné svadobné ohňostroje, ktoré dokážu podčiarknuť krásu slávnostného okamihu a na chvíľu nás preniesť do iného sveta. Prskavky, dymovnice do ruky, ale aj ďalšia zábavná pyrotechnika je výsledkom mnohých storočí pokusov a vývoja. Prvý pušný prach, ktorý sa v ohňostrojoch používa, ale zrejme nebol práve plánovaným výskumom. A farebný nebol určite.
Skúsime, čo to urobí
V starovekej Číne sa už od zhruba siedmeho storočia pred naším letopočtom používali stvoly bambusu na zaháňanie zlých duchov. Hádzali sa do ohňa a keďže v sebe majú dutiny, poriadne nahlas to praskalo. Táto tradícia sa postupne stala základom pre hlasné oslavy príchodu nového čínskeho roka. Okolo ôsmeho storočia nášho letopočtu sa však stala prelomová udalosť. Ľuďom sa podarilo zmiešať drevené uhlie, síru a dusičnan draselný. Tak vznikol vôbec prvý pušný prach. Alchymisti tej doby pritom skúšali kde čo. Historici sa domnievajú, že ich objav bol skôr dielom náhody.
Hurá na zlých duchov!
Traskavý zvuk bol zrejme pre alchymistov veľkým prekvapením. Postupne sa pušný prach využíval veľmi hojne. Ako prvý na plnenie bambusových stvolov. Tie zrazu robili po hodení do ohňa neuveriteľný rámus! Ľudia verili, že sa takto podarí odohnať zlých duchov. Traskavý zvuk ale samozrejme čoskoro začal slúžiť aj na iné účely.
Od zlých duchov k dobývaniu územia
Nový objav ale čoskoro zaujal aj bojovníkov. Stále si priali dobývať nové územia. Už okolo roku 1200 Čína zostrojila prvé delá a na odpaľovanie nálože začala využívať pušný prach. Do vzduchu tak mohlo letieť prakticky čokoľvek.
Našťastie sa objav pušného prachu začal používať aj na rozvoj vzniku ohňostrojov. Začala sa tak doba, v ktorej sa tvorili stále sofistikovanejšie a prepracovanejšie svetelné divadlá.
